LUXUS: Legendárne plesy
Klenotnícky dom Van Cleef & Arpels sa v novej kolekcii Bals de Légende rozhodol oživiť atmosféru zašlej slávy slávnych maškarných plesov. Päť kolekcií šperkov pozýva vstúpiť do magického sveta piatich výnimočných večerov, ktoré sa zapísali do análov spoločenskej smotánky 20. storočia. Každý z nich charakterizuje šperk ̶ spona baleríny evokujúca tanec a ušľachtilú zábavu.
Šperky tejto kolekcie sú skutočnými pokladmi vďaka rozprávkovému spojeniu vzácnych kameňov. Od svojho zrodu v roku 1906 sa Van Cleef & Arpels usiloval objaviť drahokamy, ktoré ozdobia budúce kreácie z jeho dielní. Zástupcovia spoločnosti preto neváhali precestovať celý svet, len aby ich našli. Najvzácnejšie drahé kamene vsadené do piatich jedinečných prsteňov tejto kolekcie sú: smaragd z Kolumbie s hmotnosťou 20,12 karáta, zafír zo Srí lanky - 25,15 ct, diamant farby D a čistoty IF vážiaci 15,54 ct, žltý zafír s hmotnosťou 30,76 ct a perla ̶- 17,92 ct.
S nádychom nostalgie
Slovo ples vyvoláva v každom jazyku rovnakú predstavu. Je ňou čarovný sen, chvíľa pompéznej nádhery a harmónie, umenie elegancie, rafinované večerné toalety a prestížni hostia. Ples je aj príležitosťou prejaviť navonok krásu drahých šperkov a vzácnych kameňov.
Hádam nejestvuje miesto, kde by toto slovo našlo sofistikovanejší prejav ako vo Francúzsku. Pravidlá plesov kodifikoval Ľudovít XIV. Počas jeho vlády sa konali veľkolepé maškarné plesy vo versailleskom zámku. Manželka kráľa Ľudovíta XVI. Mária Antoinetta pod rúškom masky tancovala v parížskej opere. V napoleonskom období sa ples premenil na zmyselný valčík, v ktorom sa vlnili dámy v krinolínach.
Ples v 20. storočí bol ukážkou výnimočnej rafinovanosti a často býval maškarný. Jeden z posledných bonvivánov minulého storočia, princ Jean-Louis de Faucigny-Lucinge, ho definuje takto: „Zábava aristokratického charakteru s alegorickými scénkami alebo mytologickými, či satirickými výjavmi, v ktorých sa mieša hudba, tanec a poézia..."
Počas týždňov, ktoré plesu predchádzali, sa hostia venovali svojim čoraz sofistikovanejším róbam, ktoré navrhovali módni návrhári zvučných mien, ako Gabrielle Chanel, Christian Dior, Pierre Cardin alebo Yves Saint Laurent.
Ples v Zimnom paláci
Sankt Petersburg, 11. február 1903
Spona s motívom diamantovej tanečnice
Táto balerína pôsobí veľkolepo, presne v štýle ruského cárskeho dvora na začiatku 20. storočia. Klenotníkom sa podaril výnimočný kúsok. Každý diamant je starostlivo vybrúsený a má svoje presné miesto v šperku, znázorňujúcom vlnivý pohyb látky.
Tradícia tanca na ruskom dvore sa datuje od 18. storočia. V roku 1738 cárovná Anna Ivanovna požiadala francúzskeho majstra baletu Josepha Landé, aby založil v Sankt Peterburgu prvú tanečnú spoločnosť.
Šperk znázorňuje umelecké spojenie medzi Ruskom a Francúzskom tým, že spája nadýchanú sukňu tanečnice francúzskeho klasického baletu s tradičným ruským účesom kokošnikom.
Výnimočný ples sa konal v priam rozprávkovom prostredí Zimného paláca. Cárska predsieň, Mikulášska sála, Koncertná sála a rad salónov s výhľadom na Nevu patria medzi najimpozantnejšie kulisy sveta. Hostia boli umiestnení v závislosti od spoločenského postavenia v jednej z troch obrovských miestností.
O deviatej večer sa otvorili dvere Koncertnej sály. Hlavný komorník trikrát zaklopal na zem zlatou palicou s diamantovou hlavicou. Týmto bol oznámený príchod cárskej procesie. Cár Mikuláš II. a jeho manželka stelesňovali cára Alexeja I. (1629-1676) a jeho manželku Máriu.
Panovníkom bude trvať tri štvrte hodiny, pokým pomaly prejdú pomedzi zástup, ktorý sa trbliece v záľahe perál a drahých kameňov vo svetle tisícov sviečok. Cárovná Alexandra fotografom výnimočne povolí, aby zvečnili najkrajšie kostýmy plesu, ktorý zostane v pamäti ako labutia pieseň cárskeho Ruska...
Ples storočia
Benátky, 3. september 1951
Spona s motívom tanečnice s farebnými zafírmi
Balerína, hýriaca farbami, je verná benátskym tradíciám. Odvážna spona sa inšpirovala obrazom benátskej markízy alebo kurtizány z čias Casanovu. V 18. storočí už mesto dóžov stratilo časť svojho politického vplyvu, ale stále zostalo jedným z najradostnejších a najfarebnejších miest sveta.
Šperk evokuje slávnosť, karneval a galantné Benátky. Neodmysliteľný vejár baleríny nie je len elegantným doplnkom. V 18. storočí bol aj nástrojom zvádzania a rečou lásky. Podľa toho, v akej bol pozícii, naznačoval schôdzku, miesto, hodinu alebo len jednoducho vyjadroval cit.
Kľúčovou záležitosťou úspešného plesu je elegancia pozvaných hostí. Ples storočia bol toho rukolapným dôkazom. Najimpozantnejším zjavom plesu bol parížsky dvorný krajčír Jacques Fath, ktorý prešiel benátsky Veľký kanál stojac v gondole. Jeho okázalý vyšívaný kostým znázorňujúci kráľa Slnko - Ľudovíta XIV. tak prekypoval hojnosťou zlatých ozdôb, že mu bránil posadiť sa... Najelegantnejšia dáma plesu lady Diana Cooper sa odela do šiat Kleopatry. Za palácom Labia, kde sa ples konal, postavili hľadisko pre štyritisíc divákov, aby mohli pozorovať veľkolepé divadlo, ktoré sa konalo v interiéroch, ale aj exteriéroch paláca až do úsvitu.
Ples Black & White
New York, 28. november 1966
Spona s motívom tanečnice s diamantmi a ónyxom
Štíhla silueta baleríny má veľmi blízko k hviezdam 30. rokov minulého storočia. Spona z bielych diamantov a ónyxu v štýle art-déco do písmena rešpektuje dresscode a tému plesu Black & White, ktorú zadal Truman Capote v roku 1966.
V ten večer v plesovej sále hotela Plaza v New Yorku muselo byť všetko biele a čierne. Americká high society a prevažná časť európskej smotánky prijali pozvanie spisovateľa Trumana Capotea, aby spolu s ním oslávili jeho literárne úspechy. Pozval si totiž „500 najslávnejších ľudí sveta". Marlene Dietrich, Greta Garbo, Vivien Leigh, Mia Farrow a Frank Sinatra predstavovali Hollywood. Boli tu však aj rodiny miliardárov, ako Agnelliovci či Rockefellerovci, a bývalí panovníci, ako vojvoda z Windsoru s manželkou alebo maharadža a maharání z Džajpúru. Svet politiky bol zastúpený predovšetkým predstaviteľmi rodiny Kennedyovcov. Všetci sa podriadili čierno-bielemu princípu. Tým, že si Capote vybral istých hostí, zároveň mnohých vylúčil. Capoteovi blízki po jeho smrti poznamenali, že síce „urobil 500 ľudí šťastnými tým, že ich na ples pozval, ale zároveň si znepriatelil tisícky, ktorí pozvánku nedostali"...
Orientálny ples
Paríž, 5. december 1969
Spona s motívom orientálnej tanečnice
Očarujúca balerína evokuje zmyselnosť posvätných tanečníc hinduistického panteónu. Na jej zápästí a okolo členkov sú zlaté reťaze.
Predstavte si decembrový večer na parížskom ostrove Saint-Louis, ktorý je jedným z najčarovnejších zákutí Paríža. No Paríž ustúpil do úzadia a dal priestor Orientu. Symbolizovali ho dva obrovské papierové slony, strážiace vchod do paláca Lambert. Hostiteľ, barón de Redé, syn rakúsko-uhorského bankára, očakáva hostí. Tento ples z neho urobí legendu. Niektoré z jeho tajomstiev úspešného večierka prežili dodnes. Napríklad to, že pred príchodom hostí pokvapkal všetky kytice kvetov parfumom. V onen orientálny večer požiadal služobníctvo, aby pravidelne dopĺňalo menu. Podľa neho nebolo totiž nič deprimujúcejšie ako poloprázdne misy s jedlom...
Jedným z jeho ďalších vychytávok bol zoznam pozvaných. Veľmi jemne sa v ňom striedala krása, talent, bohatstvo, mladosť a, samozrejme, priateľstvo. O pozvaniach na Orientálny ples sa hovorilo týždne predtým. Šťastlivci to okázalo oznamovali svetu, nezvaní zakrývali hanbu zámienkami o tom, že sú na cestách. Brigitte Bardot sa obliekla do metalických šiat, ktoré nechali odhalenú väčšiu časť jej tela. Dve najelegantnejšie parížske dámy, vicomtessa de Ribes a barónka Guy de Rotschild si obliekli dva odlišné orientálne kostýmy. Prvá sa odela do kožušín a vyšívaného šarlátového hodvábu, druhá sa premenila na kambodžskú tanečnicu. Maliar Salvador Dalí sa nechal sprevádzať svojou vtedajšou múzou Amandou Lear. V ten večer bola na plese aj budúca kráľovná - dánska princezná Margareth v sprievode manžela Henrika. Bola zvečnená aj v albume maliara Alexandra Serebriakova.
Ples na počesť Prousta
Ferrières, 2. december 1971
Spona Rosemonde
Posledná balerína kolekcie je graciózna mladá dáma. Volá sa Rosemonde a je jednou z 2 000 postáv, ktoré vytvoril francúzsky spisovateľ Marcel Proust vo svojom majstrovskom diele Hľadanie strateného času. Spona evokuje ružovolícu dievčinu, ktorá symbolizuje eleganciu žien z konca 19. storočia.
V ten večer podľa svedectva niektorých hostí všetko pohltila hmla, ktorá ich sprevádzala po ceste cez les až k zámku Ferrières. To všetko vytváralo ireálnu, trochu magickú atmosféru, akoby vystrihnutú z Proustových diel. Náhoda celkom dobre zapadla do predstáv barónky Guy de Rotschild, ktorá usporiadala ples na oslavu storočnice narodenia Marcela Prousta. Od hostí sa očakávalo, že sa ponoria do diela slávneho spisovateľa a budú v ňom čerpať aj inšpiráciu pre svoj kostým.
Najpozoruhodnejším kostýmom večera bola kreácia herečky Mariny Berenson, ktorá sa rozhodla, že nestelesní Proustovu postavu, ale jednu zo svojich súčasníčok, extravagantnú markízu Casati. Viaceré dámy upútali nevídanými šperkmi. Elizabeth Taylorová mala na hlave čelenku s diamantmi, ktoré špeciálne pre ňu zhotovil Van Cleef & Arpels. Pokiaľ ide o hostiteľku, barónku Guy de Rotschild, mala na sebe náhrdelník s desiatimi radmi perál, široký diamantový náramok a dva prstene so vsadenými diamantmi unikátnej veľkosti...
Pripravila: Marianna Sadloňová, foto: Van Cleef & Arpels
You need to upgrade your Macromedia Flash Player! Get Macromedia Flash.