Miroslav Paulen - Svet peňazí ...
«Späť
Riaditeľ Divízie privátneho bankovníctva Československej obchodnej banky Miroslav Paulen berie život športovo. Tentoraz to nemyslíme obrazne, ale doslova. Bez pohybu a športu si svoj život totiž ani nedokáže predstaviť. Je vhodným protipólom náročnej a neraz i stresujúcej práce v banke. Tento neúnavný bankár prežil prevažnú časť svojej profesionálnej kariéry v rôznych peňažných ústavoch. V nasledujúcom rozhovore nám prezradí aj prečo.
V bankovom sektore už pôsobíte dve desaťročia. Čím si vás získal svet peňazí?
Niekedy je to aj o životných náhodách, že sa človek rozhodne posunúť niekam inam. Spočiatku som pracoval v Slovenskej akadémii vied a cítil som potrebu prejsť do iného sektora, ktorý nie je napojený na štátny rozpočet, teda tam, kde sa peniaze „vyrábajú". Slovenská sporiteľňa v roku 1990 chcela založiť joint venture - spoločný podnik s rakúskou Zentral Sparkasse a hľadali nemecky hovoriacich ľudí. Prihlásil som sa, vybrali ma a poslali na prax do Viedne. To bol prvý moment, kde si ma táto práca získala. Obchod so špecifickým tovarom - peniaze a s tým súvisiace služby ľuďom, ma zaujal aj preto, že ide o citlivý tovar. A potom, keď som v roku 1992 dostal ponuku rozvíjať Istrobanku - doslova na zelenej lúke, tak ma to úplne vtiahlo. Bol to jasný signál, že týmto smerom sa chcem uberať ďalej. Prešli dve desaťročia, a doteraz ma to drží.
Môžete porovnať prácu za prepážkou v tom čase vo Viedni a u nás?
Správanie ku klientom v Zentral Sparkasse bolo pre mňa veľkou inšpiráciou. Raz prišiel klient do banky so psom a pracovníčka najprv odbehla rýchlo po misku s vodou pre psíka a až potom sa plne venovala klientovi. Ak prišli klienti s deťmi, mali tam pre nich kútik s legom. Bol to prosto celkom iný svet. Keď ste len trošku z toho začali aplikovať doma, klient bol šokovaný. Keď som začal pracovať v Slovenskej sporiteľni, začínal som od prepážky. Vždy som sa cítil nesvoj, keď som v pobočke videl ľudí v rade, bol som oddelený sklom a mal som im radiť, venovať sa ich starostiam o peniaze cez nejaké okienko. Tak som si založil možno ako prvý na Slovensku bezbariérové pracovisko. Keď s ľuďmi rozprávate o peniazoch, otvoria sa vám, lebo peniaze sú pre nich dôležité, sú na ne citliví. Bolo príjemné počuť, že ešte v živote nezažili, aby sa s nimi človek v banke takto bavil... Ako málo stačilo na to, aby sa bankovníctvo posunulo niekam inam a z veľmi neosobného, aké sa dovtedy realizovalo, sa premenilo na osobné. Bankovníctvo je síce svet peňazí, ale ja ho vnímam ako službu ľuďom... Takže svet peňazí, o ktorom ste vraveli v prvej otázke, je najmä služba klientovi.
Možno aj preto sa v súčasnosti plne venujete oblasti privátneho bankovníctva. Ide o špecializované služby, pri ktorých zohráva najdôležitejšiu úlohu individuálny prístup ku klientovi. Logicky to znamená, že osobný bankár by mal mať tiež individuálne schopnosti. Aké sú to?
Predovšetkým by mal byť odborníkom. Musí ovládať problematiku bankových produktov, služieb a systémov, pretože klient musí dostať prvotriednu službu. Rovnako by mal mať nejakú prax, získať skúsenosti, či už v retailovom, korporátnom alebo v investičnom bankovníctve. Až potom prichádzajú na rad individuálne schopnosti. Odborné znalosti sa musia snúbiť s prirodzeným talentom, umením získať si dôveru klienta, vytvoriť vzájomné sympatie a myslieť na rovnakej vlnovej dĺžke. Také niečo človek v sebe musí mať, je to dané od prírody, len ťažko sa to dá naučiť, skôr ďalej rozvíjať. Musíte byť klientovi služobníkom, odborníkom i partnerom zároveň. A navyše i dobrým psychológom, od ktorého sa očakáva veľká dávka sebaovládania. Klienta musíte presvedčiť svojím čarom, produktmi a servisom.
Privátne bankovníctvo sa na Slovensku rozvíja už niekoľko rokov. Aký je oň záujem zo strany klientov, do akej miery ho postihla finančná kríza a ako by ste načrtli smer jeho ďalšieho vývoja?
Existuje už približne desaťročie a dnes je to v rámci bankovníctva najrýchlejšie rozvíjajúci sa segment. V posledných rokoch sme zaznamenali dvojciferné nárasty, pokiaľ ide o počty klientov aj aktíva, ktoré sa spravujú v bankách. Záujem aj počas krízy stúpa, a to ešte stále je veľa klientov, ktorým by, čo sa týka veľkosti majetku, mohli byť poskytované služby privátneho bankovníctva, ale sú ešte v retaili alebo majú dosť prepojený systém medzi svojou firmou a osobnými peniazmi, prípadne ich majú uložené v zahraničí, na tzv. off shore miestach. Keďže u nás zatiaľ v oblasti privátneho bankovníctva neexistujú oficiálne štatistiky a pracujeme len s odhadmi, môžem uviesť len tie. Štatistiky v západných krajinách hovoria, že 2 až 3 % klientov bánk sú klientmi privátneho bankovníctva. Keby sme si to mali premietnuť na slovenské pomery, a zobral by som do úvahy len 1%, tak to z približne 4 miliónov klientov bánk predstavuje potenciál 40 000 klientov privátneho bankovníctva. V súčasnosti sa odhaduje správa aktív v hodnote 3 miliardy eur. Odhady tiež hovoria, že približne ďalšie 3 miliardy eur sú sľubným potenciálom.. Vývoj teda vidím pozitívne, v období najbližších 5-10 rokov rozhodne predpokladám perspektívu rastu.
V čom sa ČSOB v ponuke týchto služieb odlišuje od ostatných bánk?
Vstup do klubu privátneho bankovníctva je bez poplatku. Po splnení podmienok otvoríme klientovi diskrétny účet - privátne konto a môže začať s budovaním svojho portfólia... Ďalej je to dlhodobá tradícia ČSOB, ktorá jej bola daná od svojho vzniku, v oblasti finančných trhov, kde klientom ponúkame širokú paletu produktov na peňažných, devízových a kapitálových trhoch. Súčasťou našej finančnej skupiny je aj spoločnosť Patria Direct, cez ktorú môžu klienti obchodovať na akciových trhoch celého sveta. Navyše ponúkame najširšiu paletu podielových fondov. Snažíme sa, aby štruktúra aktív každého fondu vyjadrovala aktuálnu tému alebo príbeh. V praxi to znamená, že klient môže prostredníctvom týchto fondov zainvestovať napr. do spoločností, ktoré dlhodobo zaznamenávajú rast alebo sú dividendovo orientované, alebo môže ísť o rozvíjajúci sa odbor alebo trh.
Ako špičkový manažér určite bojujete s časom. Prezradíte recept, ako si ho dokážete zorganizovať tak, aby vás celkom nepohltil kolotoč práce a stresu?
Proti nedostatku času sa dá bojovať premyslenou organizáciou práce (time management). Nehanbím sa priznať, že si organizujem každý deň, napíšem si, čo musím vybaviť, aké sú priority a podľa toho konám. Kým to všetko neurobím, neodídem od stola. Keď plán naruší niečo neočakávané, človek je tvor fĺexibilný a danej situácii sa dokáže prispôsobiť. Podľa mňa je najlepšie spísať si úlohy na papier. Niet lepšieho pocitu, ako keď si jednotlivé položky postupne ručne odškrtávam. Myslím, že mojou výhodou je aj skutočnosť, že som manažérom už dlhšie, vďaka čomu som získal v riadení ľudí cenné skúsenosti. Dôležitou súčasťou tejto práce je aj schopnosť správne delegovať úlohy. Obrovskou výhodou pre mňa je, že už mám dospelé a samostatné deti. Navyše manželka je auditorka, tiež v práci od rána do večera. Keď to tak zrátam, venujem práci 12 hodín denne. Avšak večerné stretnutia a zaujímavé rozhovory s klientmi sú obohacujúce a inšpiratívne, tiež je to práca, ale úplne iná. Keď vám niečo rozširuje obzor poznania a posúva vás dopredu, zmenší sa aj negatívny stres.
Ako relaxujete a čo je pre vás najlepším oddychom? Bezpochyby aj rád cestujete...
Určite je to šport, vo všetkých jeho podobách a keď športujem s klientmi, je to ešte lepšie... Športu sa mu venujem odmalička, som univerzálny typ, či je to futbal, hokej, tenis, lyžovanie alebo plávanie, kolieskové korčule... Pivnicu mám doma zapratanú športovým náčiním a výstrojom. Navyše obľubujem jachting, vysokohorskú turistiku, a tým pádom aj cestujem. Všade tam, kde sú hory, more a dobrí ľudia. Moje dovolenky sú vždy spojené so športovou aktivitou, resetujem mozog na šírom mori alebo vo vysokých horách. Aj keď si rád pozriem pamiatky, musím mať však adrenalín, ktorý trochu aktivuje telo aj myseľ a vyplaví všetko zlé von. Nezachádzam však do extrémov, všetko robím v rámci svojich možností, kondície a veku. Vystúpil som napríklad na Kilimandžáro, tento rok som bol na Etne a v Sierra Nevade. V pláne mám Ararat, Himaláje ... Samozrejme, že milujem aj Slovensko, hrebene Tatier aj Fatier mám už dávno prestúpané a prejsť sa pešo alebo na bicykli Malými Karpatmi má tiež svoje čaro. Pohyb je pre mňa vec životného štýlu a keď ho nemám, začínam byť z toho nervózny až chorý.
Médiá o vás prezradili, že máte rád dobrú kuchyňu. Akým špecialitám dávate prednosť?
Mám rád dobrú kuchyňu, v podstate zjem všetko, čo nie je extrémne, či je to medzinárodná špecialita alebo hoci bryndzové halušky. Hlavne, že je to pripravené dobre, s láskou a z čerstvých surovín. Mám veľmi rád suši, ale i taliansku alebo francúzsku kuchyňu. Napríklad v decembri chodím každý rok na zabíjačku. Ako sa vraví, človek je už starý na to, aby zjedol zlé jedlo a vypil zlé víno. Vyplýva to aj z toho, že už som čo-to pocestoval a recepcie a služobné obedy sú súčasťou mojej práce. Ak prídem na recepciu, jedným okom sa rozhliadnem, či budem jesť alebo nie. Vždy ocením na tanieri nejaký nápad, niečo netradičné, s čím sa bežne nestretávam. Človek vekom hľadá niečo ešte nepoznané...
Podelíte sa s s nami aj o nejaký gurmánsky zážitok?
Mám rôzne gastronomické zážitky. Bol som raz v Iraku na zájazde (voľakedy som tancoval v súbore) a ponúkli nám tam len varené mäso a ryžu, ale takú dobrotu som jakživ nejedol, bolo to vynikajúce jedlo pripravené na bylinkách, na pastiersky spôsob. Vo Francúzsku som sa raz dostal do jedného zámku, ktorý vlastnil kuchár. Cítil som sa naozaj ako v rozprávke. Od prijatia šampanským, až po samotné jedlo. Čašník naspamäť odrecitoval jedálny lístok, ktorý predniesol s patričným pátosom, potom sme si šiesti vybrali sedem chodov. Každý dostal presne to, čo si objednal, hoci čašník si nič nezapisoval, doteraz neviem, ako si to všetko zapamätal. Názvy jedál si už presne nepamätám, ale chutili výborne. Tento zážitok mi utkvel v pamäti dodnes. V Japonsku som si v reštaurácii sám varil polievku. Ide o národné jedlo, ktoré sa volá nabe. Doniesli nám varič, misu vody so sójovou omáčkou a obrovské plato rôznej zeleniny a mäsa. Prosto zábava!
Vianoce a nový rok sú predo dvermi a s nimi aj tradičné želania. Čo by ste zaželali vašej banke v novom roku?
Je to možno už fráza, ale naozaj nič iné ako spokojných klientov, zamestnancov a akcionárov. Môžem vám povedať všeličo iné, ale výsledkom bude zas len tá spokojnosť. Ako som povedal, bankovníctvo je obchod s tovarom, na ktorý sú ľudia veľmi senzitívni, a preto očakávajú službu na patričnej úrovni.
Ste zástancom novoročných predsavzatí alebo si myslíte, že je to len obyčajné plytvanie časom?
Je to trochu filozofická otázka. Každý čosi prechováva vo svojom podvedomí, napríklad by chcel zmeniť svoje správanie alebo niečo konkrétne vo svojom živote, Myslím si ale, že prelom roka nie je dostatočný dôvod alebo ten jediný čas na to, aby sme to splnili. Je jedno, kedy sa rozhodnete niečo uskutočniť, jednoducho musíte za tým ísť. Novoročné predsavzatia sú len tradíciou a nový rok pomyselný míľnik, ktorý na to využívame, ale v skutočnosti to nemá až taký efekt. Ciele si treba stanovovať aj pri iných míľnikoch života. Ja už som si predsavzatie dal, človek si ich dáva stále. Som zástancom akýchsi kontinuálnych predsavzatí. Dať si nejaký cieľ a zadefinovať kroky, ako k nemu prísť. To je moja predstava predsavzatí. Je pravda, že som k tomuto dospel až teraz, po rokoch.
Definícia cieľov a postupných krokov je veľmi rozumná vec. Čím sa ešte riadite vo vašom živote?
Keď chcem niečo uskutočniť a nedarí sa mi, vyskytnú sa nejaké prekážky, vždy si zopakujem staré známe príslovie „Trpezlivosť ruže prináša". Tým nechcem povedať, že netreba byť pohotový a robiť rýchle rozhodnutia, keď si to situácia vyžaduje, to je samozrejmé, ale aj rýchlo a dobre sa rozhodnúť dokážeme vtedy, keď máme určité skúsenosti. Človek je od prírody tvor netrpezlivý, to je jeho základná vlastnosť, a tak sa upokojujem práve touto vetou. A aj mi to tak v živote vychádza. Mnohokrát sa mi stalo, že keď už som strácal energiu a pomaly nevedel ako ďalej, niektoré veci čas vyriešil aj sám...
VIZITKA
- Miroslav Paulen sa narodil 8.5. 1957 v Bratislave
- V rokoch 1976-1980 absolvoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave
- Absolvoval viacero školení, tréningových programov a študijných pobytov doma i v zahraničí, napr. v Rakúsku, Nemecku, Anglicku, Japonsku.
- V období rokov 1985-1990 pracoval na Úrade predsedníctva Slovenskej akadémie vied, kde mal na starosti rozvoj zahraničných stykov.
- Pôsobil v Slovenskej sporiteľni (1990-1992), neskôr zastával popredné posty v Istrobanke (1992-2008)
- od roku 2009 je riaditeľom Divízie privátneho bankovníctva v Československej obchodne banke
|
|
|
