GURMET: Ružová Pompadour i modré meče
Naši predkovia si potrpeli na spoločné stolovanie. Pri servírovaní používali nádherné porcelánové servisy a rôzne nádoby z drahých kovov. Ich dizajn určoval módny štýl jednotlivých storočí.
Mnohé krásne strieborné i pozlátené misy, kanvice či príbory boli pre svoju materiálnu hodnotu roztavené; vďaka predmetom, ktoré sa zachovali, však môžeme obdivovať umenie vtedajších majstrov. Vzácne strieborné poháre na víno zo 17. storočia, ktoré „prežili" financovanie anglickej občianskej vojny v období Commonwealthu; kanvice na kávu pre Juraja II. z 18. storočia či nádhernú misku na ragú z čias Ľudovíta XIV.
PORCELÁN KRÁĽOV A KRÁĽ PORCELÁNOV
Všakovaké lahôdky sa však podávali aj v prekrásnych porcelánových jedálenských servisoch. K najvychýrenejším patrili výrobky z porcelánky vo francúzskom Sèvres. A to možno aj vďaka milenke kráľa Ľudovíta XV., známej Madame de Pompadour. Vo Francúzsku sa porcelán začal vyrábať v roku 1738, a to vo Vincennes na východnom okraji Paríža. Priestory však s pribúdajúcimi zákazkami nestačili a bolo nutné výrobu premiestniť. Krásna markíza presvedčila svojho kráľovského priaznivca, aby to bolo do Sèvres, neďaleko jej zámku Bellevue. Bola totiž známa ako štedrá podporovateľka vied a umenia; zaujímala sa tiež o porcelánku, napokon podľa nej pomenovali aj sýtu svetlú ružovú farbu na farbenie porcelánu ako rose Pompadour. Takže populárny porcelán začali v Sèvres vyrábať v roku 1756. Za vyše 250 rokov sa stal pojmom, nechýbal na žiadnych významných stoloch - či už kráľovských, alebo cárskom v Rusku. Na štátnych recepciách vo Francúzsku ho používajú od čias Napoleona. Pôvodná porcelánka už nejestvuje, ale v „nových" budovách z roku 1877 tradíciu starostlivo udržiavajú. Stará sa o to vyše stovka zamestnancov Manufacture de Sèvres, ako sa firma oficiálne nazýva. Krásne porcelánové vecičky stále vyrábajú ručne; na vytvorenie jediného kusa potrebujú viacej dní. Porcelánka v Sèvres je údajne jediná, ktorá používa pri zdobení 24-karátové zlato. O zákazníkov nemajú núdzu. Časť výroby putuje do francúzskych inštitúcií, ako je prezidentský palác, sídla Senátu a Národného zhromaždenia, na veľvyslanectvá a podobne, a časť si môžu kúpiť bežnejší ľudia. No, musia mať v banke dosť vysoké konto... Napríklad výroba taniera podľa modelu z roku 1758 so zlatým reliéfom a dekoráciou vtáčikov stojí vyše 2 000 eur. Nehovoriac už o zberateľoch, ktorí musia do vrecka siahnuť oveľa hlbšie: na jednej z aukcií sa cena za dva poháriky z 18. storočia vyšplhala na 265 000 eur.
ZBRANE NA TANIERI
Porcelánka v Sèvres však nebola prvou v Európe; prvenstvo patrí manufaktúre v nemeckom Meissene, ktorú založili v roku 1710. Výrobky s dvoma prekríženými modrými mečmi sa rýchlo stali neodmysliteľnou súčasťou stolovania v panských sídlach. Dovtedy totiž porcelán dovážali priamo z Číny a bol neuveriteľne drahý. Keď sa Johannovi Friedrichovi Böttgerovi podarilo odhaliť tajomstvo výroby porcelánu z tvrdej hliny, razom získal podporu na založenie výroby a začalo sa hviezdne obdobie meissenského porcelánu. Z Johannovho objavu ťažil holandský vojnový agent Claudius Innocentus du Paquier, ktorý si chcel na dvore Karola VI. zabezpečiť dobré miesto, a tak rôznymi špekuláciami vylákal majstrov z meissenskej manufaktúry do Viedne, kde začali vyrábať porcelán v roku 1718, takže táto manufaktúra je druhou najstaršou v Európe.
PRÍBOR NAMIESTO RÚK
Lyžica, nôž, vidlička - v takomto poradí vstúpilo na náš stôl jedálenské náčinie, bez ktorého si konzumáciu jedla už nedokážeme ani predstaviť. História uvádza, že najdramatickejší bol vývoj vidličky. Byzantská princezná vydatá za benátskeho dóžu mala údajne už v 11. storočí svoju osobnú zlatú vidličku. Jej používanie však ostatní pokladali za niečo kacírske. Taliani začali bežne používať vidličku v 16. storočí, vo francúzskych vznešených kruhoch sa udomácnila okolo roku 1630 a o sedemdesiat rokov neskôr bola súčasťou stolovania v domácnostiach lepších mešťanov v Nemecku. V polovici 17. storočia naši predkovia pri jedení už používali lyžičku, vidličku a nôž ako ucelenú súpravu.
Výrobcovia vytvorili z príborov umelecké diela, ktoré patrili k rodinnému striebru a dedili sa z pokolenia na pokolenie. V našich končinách sa majstrovskými kúskami preslávila firma Joanesa Sandrika, ktorú postavili v roku 1895 v Hodruši - Hámroch. Vzácne strieborné príbory spočiatku zdobili stoly aristokratov a zámožných veľkostatkárov. Od roku 1900 začali vyrábať aj príbory z alpaky a postriebrenej alpaky, aby sa dostali do domácností menej majetných vrstiev obyvateľstva. Spoločnosť sa pred dvadsiatimi rokmi spojila s renomovanou firmou Arthur Krupp z rakúskeho Berndorfu a vytvorili novú spoločnosť Berndorf Sandrik, ktorá v súčasnosti patrí k značkám predstavujúcim vysoko kvalitné výrobky.
Text: Dagmar Murgašová, foto: Berndorf Sandrik, nationalmuseum.se, imamuseum.org
You need to upgrade your Macromedia Flash Player! Get Macromedia Flash.